Záložná zmluva

23. 09. 2024   |  Doba čítania: 3 minúty

Ak predávate nehnuteľnosť, pričom splatnosť kúpnej ceny je dlhšia a máte obavy, či Vám kupujúci túto kúpnu cenu bude schopný uhradiť, môžete s kupujúcim uzavrieť záložnú zmluvu. Podstata záložného práva spočíva v tom, že ak dlžník nebude schopný splniť svoj dlh, veriteľ sa môže uspokojiť so zálohu (napr. speňažením nehnuteľnosti).

VZNIK A ZRIADENIE ZÁLOŽNÉHO PRÁVA

Úvodom treba dať do pozornosti, že právny poriadok rozlišuje medzi zriadením a vznikom záložného práva. Záložné právo k nehnuteľnosti sa zriaďuje okrem iného záložnou zmluvou a v takom prípade vzniká až zápisom do katastra nehnuteľností. 

Záložným právom možno zabezpečiť tak peňažnú, ako aj nepeňažnú pohľadávku, pričom môže ísť o už existujúcu pohľadávku alebo pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti.

ZMLUVA O ZRIADENÍ ZÁLOŽNÉHO PRÁVA

Predmetnú zmluvu uzatvára záložný veriteľ so záložcom. Záložný veriteľ je vo vyššie uvedenom prípade predávajúci a záložca je vlastník nehnuteľnosti (môže ale nemusí to byť kupujúci).  V záložnom vzťahu vystupuje ešte jeden subjekt, a to záložný dlžník, teda ten, kto má dlh voči veriteľovi (vo vyššie spomínanom príklade je to kupujúci, ktorý je povinný zaplatiť kúpnu cenu predávajúcemu).

Záložná zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať nasledovné náležitosti:

• označenie zmluvných strán
• označenie predmetu zálohu (nehnuteľnosti)
• označenie pohľadávky, ktorá zabezpečuje záložné právo– napr. pohľadávka z kúpnej zmluvy na zaplatenie kúpnej ceny  
• označenie hodnoty zabezpečenej pohľadávky alebo určenie najvyššej hodnoty istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje – napr. výška nesplatenej kúpnej ceny. 

Okrem vyššie uvedených podstatných náležitostí odporúčame do zmluvy zakomponovať aj iné ustanovenia, ako napr.:

• spôsob ocenenia predmetu zálohu
• spôsob nakladania s nehnuteľnosťou počas trvania záložného práva
• či existuje povinnosť poistiť nehnuteľnosť 
• spôsob výkonu záložného práva
• súčinnosť zmluvných strán pri výkone záložného práva
• trvanie záložného práva.

VÝKON ZÁLOŽNÉHO PRÁVA

Začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný oznámiť záložcovi a dlžníkovi.
Ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, záložný veriteľ je povinný jedno vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva zaslať príslušnému okresnému úradu, ktorý začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností. 

Záložný veriteľ môže záloh (nehnuteľnosť) jedine speňažiť, t.j. predať. Speňaženie sa uskutočňuje buď spôsobom dohodnutým v záložnej zmluve alebo prostredníctvom dražby. Účelom speňaženie je získanie peňažných prostriedkov na úhradu veriteľovej pohľadávky. Ak výťažok z predaja zálohu bude prevyšovať zabezpečenú pohľadávku, je záložný veriteľ povinný vydať záložcovi hodnotu z predaja, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní účelne a nevyhnutne vynaložených nákladov, ktoré boli spojené s výkonom záložného práva. 

Potrebujete pomôcť s vypracovaním alebo s pripomienkovaním záložnej zmluvy? Objednajte si u nás bezplatnú konzultáciu.